Na čo sa pýtate najčastejšie

Hovorí sa, že kto sa veľa pýta, veľa sa dozvie, čo pri výbere skleníku určite nie je na škodu. Aby ste sa moc pýtať nemuseli a pritom sa veľa dozvedeli, pripravili sme pre vás výber najčastejších otázok.

Prečo nepoužívate plech na výrobu skleníkov?

Podľa nášho názoru nie je plech vhodným materiálom pre výrobu skleníkov. Má totiž veľmi malú pevnosť a odolnosť proti korózii. Aj keď je pozinkovaný, musí sa pravidelne natierať, inak predčasne koroduje. Nosné plechové profily sú navyše veľmi široké, takže tienia rastlinám.
U výrobcov skleníkov, ktorí dávajú prednosť cene pred kvalitou, je však atraktívny svojou nižšou cenou.

Musí byť konštrukcia z valcovaného železa zinkovaná?

Žiarové zinkovanie umožňuje veľmi dobre chrániť konštrukciu pred koróziou. U skleníkov z valcovaného železa ale nie je nutnosťou (na rozdiel od plechových skleníkov, vyrábaných z pozinkovaných plechov, ktoré sa bez zinkovanie nezaobídu).

Ak chcete ušetriť peniaze za zinkovanie, postačí k ochrane konštrukcie aj náter vhodnou farbou. V súčasnej dobe je na trhu pestrá škála druhov farieb, z ktorých si určite vyberiete. Konštrukcia skleníkov, ktoré nie sú zinkované, dodávame ošetrené základovým antikoróznym náterom - pred zasklením sa tak konštrukcia musia pretrieť ešte vrchnou krycou farbou.

Aká je správna orientácia skleníku voči svetovým stranám?

Záleží na spôsobe pestovania: ak začínate vysádzať rastliny už skoro na jar, natočte k juhu bočnú stranu skleníka. To vám umožní zachytávať najväčšie množstvo slnečných lúčov, ktoré rastliny potrebujú k svojmu rastu a ušetriť tak aj teplo pri vykurovaní skleníka. Druhou možnosťou, ak používate skleník hlavne v lete, je natočiť vchod do skleníka k severu - znižujú sa tým nároky na vetranie v letných mesiacoch.
Na veterných miestach by mal skleník stáť čo najmenšie plochou proti prevládajúcim vetrom. Tieto miesta nie sú ale vhodné pre stavbu skleníka, rovnako ako miesta, kam dopadá tieň budov alebo vysokých stromov.

Ako umiestniť skleník na podmurovku?

Klasický variant počíta s umiestnením skleníka na stred podmurovky. Odporúčať možno aj variant, kedy je skleník situovaný tak, aby 2/3 podmurovky boli mimo a 1/3 vnútri skleníka (získa sa tak viac miesta pre pestovanie). Možné sú ale aj iné varianty, napr niektorí záhradkári postupujú obrátene a vnútri skleníka si urobia širokú podmurovku, na ktorú sa im zmestia hrantíky alebo kvetináče s rastlinami. Iba variant, kedy je skleník umiestnený tesne na okraj podmurovky, príliš neodporúčame; nie vždy sa podarí dodržať rozmery a skleník potom visí akoby vo vzduchu (navyše okraj podmurovky nebýva príliš pevný a váha skleníku je dosť vysoká). V niektorých prípadoch (napr. dvere zapustené do podmurovky) sa ale umiestnenie skleníka na hranu podmurovky nevyhneme.

Ako hlboko je potrebné zapustiť podmurovku?

Podmurovka by sa mala zapustiť do tzv nezamŕzajúcej hĺbky, čo je asi 60-100 cm (závisí to od vlastností pôdy a podložia).

Pevnosť našich skleníkov dovoľuje nestavať podmurovku do tejto hĺbky po celom obvode, ale zapustiť do tejto hĺbky len niekoľko tzv pilot (typicky v rohoch skleníka a uprostred dĺžky a šírky). Klasická podmurovka, zapustená do hĺbky po celom obvode, je ale dobrou ochranou proti prehrabávanie sa hrabošov do skleníka.

Je dobré urobiť u podmurovky betónovú podlahu?

Betónová podlaha v skleníku má určite svoje výhody (napr. nič sa vám do skleníka neprehrabe), ale má aj svoje nevýhody (napr. zvýšené nároky na odvodnenie).Veľa uhoriek a paprík vám v skleníku určite narastie aj bez betónovej podlahy, takže záleží len na vás, ako sa rozhodnete. Inšpirovať sa pri svojom rozhodovaní môžete napríklad aj v našej fotogalérii.

Je rozdiel medzi žiarovým zinkovaním a zinkovaním plechových skleníkov?

Áno, je - v množstvo zinku, ktoré chránia materiál pred koróziou.
Kým u žiarovo zinkovaných skleníkov sa udáva životnosť 20-30 rokov bez nutnosti údržby, tak skleník z pozinkovaného plechu sa po čase musia pretrieť farbou, aby nezačal korodovať (je to rovnaké, ako napríklad u plechových odkvapov).

A je tu ešte jeden rozdiel.
Kým u žiarového zinkovania sa každá časť skleníka zinkujú až po vyrobení, tak plech je najskôr pozinkovaný a až potom sa z neho strihajú a tvarujú jednotlivé diely. Tým sa ale v mieste strihu a ohybu naruší zinková vrstva, a ak sa toto miesto ihneď neošetria farbou, dochádza tu k predčasnej korózii.
(Podobné nebezpečenstvo u žiarovo zinkovaných skleníkov samozrejme nehrozí a konštrukciu nie je nutné farbou natierať.)

Sú lepšie šikmé alebo kolmé bočné steny u skleníkov?

Odpoveď na túto otázku dáva nasledujúci obrázok:

Keď je bočná stena skleníka šikmá svetelné lúče dopadajú kolmo a bez strát prechádza sklom. Šikmá bočná stena pritom nijako neobmedzuje rastliny vnútri skleníka.

Keď je bočná stena skleníka kolmá, dopadajú svetelné lúče pod uhlom a časť sa ich odráža nevyužitá späť do priestoru. Vznikajú straty svetla, čo je pre rastliny citeľné hlavne na jar a na jeseň.

Považujete za praktickejšie posuvné dvere alebo na pántoch?

Pántové dvere (u našich skleníkov) odporúčame hlavne pre skleníky s celoročnou prevádzkou, pretože sa dajú dokonale utesniť a pri zimnom vykurovaním sa tak šetrí drahocenným teplom. Niektorí výrobcovia, hlavne kvôli cene, ani iné ako pántové dvere neponúkajú.
Posuvné dvere sú oveľa príjemnejšie a pohodlnejšie na obsluhu, nehrozí u nich rozbitia skla vetrom a pri jarnom prikurovanie je únik tepla malinkými škárami vodiacich líšt úplne zanedbateľný, takže pre normálne pestovanie sú oveľa výhodnejšie ako pántové. Ale pozor! Nie sú posuvné dvere ako posuvné dvere. Ak uvidíte, že sa u nich pri otváraní šúcha plech po plechu, berte radšej pántové. Iné konštrukcie dverí zasa majú vodiace kolieska na spodnej strane, takže stačí trocha nečistôt a dvere začínajú drhnúť ...

Nič z toho u našich posuvných dverí samozrejme neuvidíte! U našich posuvných dverí sa rozhodne nešúcha plech po plechu - majú samomazné kolieska ukryté vo vodiacej lište na hornej strane, takže nehrozí ani ich poškodenie nečistotami zo zeme. Prevažná väčšina našich zákazníkov preto volí posuvné dvere :-)

Je lepšie sklo rozptylové alebo priehľadné?

V súčasnej dobe sa takmer výhradne na zasklievanie skleníkov používa rozptylové (priesvitné) sklo. Oveľa lepšie chránia rastliny pred slnečnými lúčmi a na jar sa nemusia zatieňovať vápnom. Aj keď niektorí výrobcovia tvrdia opak, testy ukázali, že má prakticky rovnakú priepustnosť svetla ako sklo priehľadné a výborne sa tak hodí na pestovanie zeleniny.
Pre rozptylové sklo sa medzi záhradkári vžilo označenie HELIOS.

V niektorých prípadoch však môže byť žiaduce použiť na zasklenie skleníku priehľadné (číre) sklo - napríklad ak chceme, aby bolo do skleníka vidieť. (Ak sme pestovateľmi okrasných rastlín, určite sa budeme chcieť pochváliť pred susedmi krásou našich kvetín v skleníku.) Záleží tak len na nás, uprednostníme ak pri výbere druhu skla praktickosť pestovania alebo estetiku vzhľadu skleníku.

Aké výhody a nevýhody má tzv plastové sklo?

Sklo je ideálnym materiálom pre zasklievanie skleníkov. Má veľkú priepustnosť slnečného svetla (89-92%), veľmi dobre odoláva chemickým vplyvom az ekologického hľadiska minimálne zaťažuje životné prostredie. Aj jeho cena je relatívne priaznivá. Bohužiaľ má ale zlé tepelno-izolačné vlastnosti. Ak teda chceme skleník cez zimu vykurovať, oplatí sa často nahradiť sklo plastovými dutinovými doskami (z polykarbonátu alebo akrylátu). Použitie týchto dosiek totiž môže znížiť náklady na vykurovanie až o polovicu.

Musíme však vziať do úvahy aj mnohé nevýhody plastových dosiek. Majú nižšiu priepustnosť svetla (71-86%), kratšia životnosť a minimálne dvojnásobnú cenu oproti sklu. Mnoho ľudí sa domnieva, že veľkou výhodou plastových dosiek je ich "nerozbitelnosť". Nie je to tak celkom pravda - napr ostrým predmetom možno dosky ľahko preraziť.

Prečo sú "plastové" skleníky drahšie, než skleníky zo skla?

Normálny plast nie je pre pestovanie rastlín tak vhodný ako sklo, preto je nutné k zasklievanie používať špeciálne polykarbonáty alebo akryláty, ktoré sú však pomerne drahé. Cena skleníka z plastu je tak približne dvojnásobná oproti skleníku zo skla.

Niekedy sa však v ponukách obchodníkov môžete stretnúť s lacnými plastovými skleníky. U týchto skleníkov totiž výrobcovia používajú lacné a pre pestovanie rastlín absolútne nevhodné polykarbonáty s veľmi krátkou životnosťou. Na prvý pohľad výhodná kúpa sa tak môže často predražiť.

Prečo sa niektoré skleníky natierajú vápnom?

Bielenie vápnom sa používa hlavne u skleníkov s čírym (priehľadným) sklom, aby sa zabránilo spáleniu rastlín slniečkom. K zasklievanie takýchto skleníkov je totiž väčšinou použité menej kvalitné sklo, tvoriace tzv šošovky, ktoré zosilňujú účinok slnečných lúčov.
Skôr ako vápno možno odporučiť k natretiu špeciálnu skleníkovú farbu, ktorú možno za pár korún zakúpiť v drogérii - skleník natretý touto farbou je vzhľadnejší, než začmáraný vápnom. (U vápna tiež pozor, aby vrstva nebola príliš silná a nezakrývala veľkú plochu - potom by mohla tieniť až moc.)

V súčasnej dobe sa prevažná väčšina skleníkov zasklieva matným priesvitným sklom (tzv. Helios), ktoré nie je potrebné bieliť ani natierať, lebo samo o sebe chráni rastliny pred spálením.

Dá sa nejako zabrániť prehriatiu skleníka v horúcich letných dňoch?

Najúčinnejšia obranou proti prehriatiu skleníku je vetranie - dostatočný počet vetracích okien by u skleníku mal byť samozrejmosťou; v sparnom lete je navyše možné vetrať aj vchodovými dverami. Zvlášť u dlhších skleníkov sa k optimálnemu vetraniu používajú ventilátory, ktoré zaistia žiaduci pohyb vzduchu vo vnútri skleníka.
Pri vetraní dochádza k výmene vzduchu, kedy sa zároveň odvádza prebytočná vlhkosť a nežiaduce teplo, ktoré sa hromadí pod sklom pri silnom slnečnom žiarení. V neposlednom rade potom vetranie slúži na otužovanie rastlín pred ich vysadením von (tzv. nočné vetranie).

Pozor by sme si mali pri vetraní dávať hlavne skoro na jar, aby sme neprivádzali chladný vzduch priamo na mladé rastlinky. Tiež prievan môže byť pre veľa rastlín škodlivý. Najhoršie ale, čo sa nám môže stať, je v lete zabudnúť otvoriť vetracie okná - "uvarenie" rastlín je potom dielom okamihu. Tomu sa dá predísť inštaláciou automatických otváračov u vetracích okien.

Čo je to "tieňovanie" u skleníkov?

Niektoré rastliny neznáša nadbytok letného svetla a je potreba chrániť ich tieňovaním (vedľajším efektom tieňovania je tiež zníženie teploty vnútri skleníka).
Tieňovanie je buď vonkajšie (špeciálne tieňovacie tkaniny, rašlové úplety, tienenie z rákosia alebo plastov apodobne) alebo vnútorné (zaťahovacie záclony, prekrytie rastlín novinami alebo hodvábnym papierom, ale tiež tieňovanie popínavými rastlinami).

Ak chcete použiť podfarbenie k zníženiu teploty vo vnútri skleníka, môžeme Vám odporučiť špeciálny rašlové úplety, ktorých výrobcom je JUTA as (závod 12 Adamov, 542 32 Úpice; Adamovská 1); tel 499 847 915 alebo 602441030
http://www.juta-adamov.cz

Kedy je najvhodnejší čas na postavenie skleníka?

Veľa ľudí si myslí, že najvhodnejšie je postaviť skleník na jar. Zabúdajú pritom, že jarná pestovateľská sezóna začína v čase, keď kvôli zime nie je možné stavať skleníky, takže by sa tým pripravili o časť sezóny. Oveľa rozumnejšie je postaviť skleník na jeseň - jarná sezóna sa vám neskráti a do skleníka budete môcť vysádzať zeleninu už skoro na jar.

Či tak alebo onak, v každom prípade je potrebné počítať, že máme dlhšie dodacie lehoty, takže je potrebné objednať si skleník včas (nie že by sme boli tak pomalí, ale sme prakticky stále zavalení objednávkami :-)

Dodávate skleníky do zahraničia?

Vždy nás veľmi poteší, keď si naše skleníky nájdu svojich záujemcov aj v "cudzine". Rad skleníkov sme už do zahraničia dodali.

V súčasnej dobe môžeme zaistiť dopravu až na miesto určenia aj do zahraničia - cena závisí od veľkosti skleníka a na miesta dodania.

Skleník tiene